Plyšová priadza sa do Číny dostala po ópiovej vojne. Na prvých fotografiách, ktoré sme videli, Číňania v zime nosili buď kožené rúcha (so všetkými druhmi kože na vnútornej strane a saténom alebo látkou na vonkajšej strane), alebo bavlnené rúcha (zvnútra aj zvonku). Všetky boli z bavlny uprostred látky, najmä tučné a tučné, ako okrúhle lopty. Prvými ľuďmi, ktorí plietli svetre, boli cudzinci, ktorí prišli do Číny. Pomaly sa mnoho bohatých a módnych žien tiež začalo učiť ručne pliesť. Začiatkom 20. storočia sa v pobrežných osadách, ako sú Šanghaj a Tianjin, pletenie svetrov stalo bežnou praxou. Druhom módy.
Klbko vlny, dve bambusové ihlice, ležiace nečinne pod oknom v obývačke, slnko svieti na ramená ženy cez vyšívanú bielu zástenu, ten druh pohodlia a ticha je neopísateľný. V Šanghaji má mnoho obchodov špecializujúcich sa na vlnenú priadzu majstrov sediacich pri stole, ktorí učia ženy, ktoré si kupujú vlnenú priadzu, pletiarske zručnosti. Ručné pletenie svetrov sa pomaly stalo aj prostriedkom obživy pre mnohé ženy. „Dobrá práca v práci“ postupne nahradilo „dobrá práca vo vyšívaní“ a stalo sa komplimentom dáme za jej vynaliezavosť. Na starých mesačných pohľadniciach v Šanghaji je vždy kráska s trvalou, ktorá má na sebe farebný cheongsam a ručne pletený biely sveter s dutým vzorom. Popularita ručne pletených svetrov spôsobila rýchly rozvoj vlneného priemyslu. Aj počas vojnových rokov boli mnohé národné priemyselné odvetvia nútené zastaviť výrobu a vlnársky priemysel sa ledva udržal.
Čas uverejnenia: 19. júla 2022
